Rozhodne sa nestáva často, aby autor chodil k svojmu umeleckému dielu s kyticou v rukách a poklonil sa tomu, koho v ňom zobrazil. V minulých dňoch tak však urobil akademický sochár Juraj Bartusz spoločne s členmi CMUK-u (Club milovníkov umenia Košíc) a ďalšími desiatkami ľudí.

KOŠICE. Socha stojí na tzv. košickom Zlatom kríži na Alžbetinej ulici v blízkosti Dómu sv. Alžbety a zobrazuje jednu z najvýznamnejších osobností slovenského výtvarného umenia 20. storočia, ktorá celý život tvorila iba v Košiciach – maliara Júliusa Jakobyho.

I keď ide o moderné dielo z roku 2000, stalo sa už neoddeliteľnou súčasťou atraktívneho centra mesta. Aj samotná postava majstra štetca v bronze je sama osebe magnetom návštevníkov Košíc.

Počuť z jeho úst chválu bolo výnimočné

Nie náhodou sa obdivovatelia obrazov majstra Kóby-báčiho, ako ho volali, zišli v ten podvečer práve pri jeho soche – pripomenuli si tam jeho nedožité 110. narodeniny (zomrel 15. apríla 1985).

Po položení kytice si vo Vsl. galérii prezreli filmový dokument o živote a diele J. Jakobyho a pospomínali si na príhody s týmto nesmrteľným umelcom.

„Kóby-báči nemal veľa priateľov. Jeho diela boli na míle vzdialené od ideológií, maľoval iba to, čo cítil. K okoliu i známym bol veľmi kritický, počuť z jeho úst slová chvály bola ojedinelá udalosť. Pravidelne navštevoval výstavy kolegov – maliarov, pri svojich hodnoteniach vždy trafil do čierneho, ohľaduplne poukázal na chyby, ale nikdy nikoho neurážal. Keď sa prvýkrát pozrel na sochu, ktorú som vytvoril ako jeho podobu, iba sucho skonštatoval: Socha nie je pekná, skôr škaredá. Ale darmo, je pravdivá – som to naozaj ja. Nuž, z jeho úst tieto slová zneli ako tá najkrajšia pochvala,“ spomínal prof. Bartusz, ktorý sa sám považuje za „jakobylóga“ a z košických umelcov bol majstrovi najbližší.

Pokorný: Jakoby bol nepodplatiteľný

Medzi „jakobylógov“ možno zaradiť aj Jozefa Pokorného, zakladateľa CMUK-u a organizátora spomienkového stretnutia.

„Svojský, uzavretý a tak trochu čudák. Bol nepodplatiteľný, nikdy nedaroval svoje obrazy politikom, i keď ho kvôli očakávanému daru dokonca navštívili v ateliéri. Nekupoval si teda uznanie a nebol odkázaný na predaj svojich diel. Už v roku 1934 dostal za kompozíciu Ženský akt Cenu mesta Košice, ale aj v pokročilom veku dokázal vytvoriť diela, z ktorých akoby dýchala mladosť a súčasnosť.“

S Jakobym prichádzal do styku aj známy košický fotograf a spisovateľ Alexander Jiroušek.

„Nafotil som jeho vybrané obrazy do katalógu a prišiel som za majstrom, aby mi ku každému povedal jeho názov. Väčšina však už neexistovala, jednoducho sa mu znepáčili a namiesto nich namaľoval iné! Mám dojem, že všetky jeho už hotové diela v ateliéri sa triasli strachom pred premaľovaním alebo dokonca zničením.“

Populárna socha. K nohám Júliusa Jakobyho priniesli jeho obdivovatelia kvietky pri príležitosti jeho nedožitých 110. narodenín.

http://kosice.korzar.sme.sk/c/6754381/jakobyho-sa-bali-vlastne-obrazy.html