110. výročie narodenia Júliusa Jakobyho / Zajtrajšie noviny

Jozef Pokorný, vášnivý obdivovateľ výtvarných diel a jeden zo zakladateľov Clubu milovníkov umenia Košíc, sa s tvorbou Júliusa Jakobyho prvýkrát stretol na výstave východoslovenských umelcov v roku 1981. Mal pri sebe katalóg a ako mu bolo zvykom, všetky diela si známkoval stupnicou od 1 po 5. Spomedzi všetkých obrazov, diela Jakobyho ohodnotil jednotkou s hviezdičkou. Od vtedy sa stal jeho obľúbeným autorom, ktorého pravidelne s obdivom navštevoval. Rozozná originál od falzifikátu, a ako jeden z mála pozná aj príbehy a pozadie niektorých obrazov.

Z Jakobyho diel priam kričia emócie. Záporné či kladné. Smútok, radosť, tajomno. Umelec veľa nenarozprával. Svoje pocity maľoval. „Jakoby bol introvert. Svojský, uzavretý, aj tak trochu podivín. Nebol podplatiteľný, nedával obrazy politikom, aby si kúpil uznanie a nebol odkázaný na život z predaja obrazov.“ Podľa slov Jozefa Pokorného Jakoby maľoval pre seba a zo seba. Na plátne sa ťahom štetca vynárali jeho pocity a emócie. Dôraz kládol na farbu a bol majstrom novej figurácie. Viacerí teoretici umenia použili v súvislosti s niektorými jeho dielami pojem hedonizmus. Je oprávneným dedičom košickej moderny a podľa Jozefa Pokorného boli na jeho pokročilý vek diela veľmi mladistvé. V roku 1934 získal za kompozíciu Ženský akt cenu mesta Košice.

Bytostný figuralista

„Počas mojich návštev v byte Jakobyho, ktorý bol aj jeho ateliérom, som videl, ako sa pred bielym plátnom často trápil. Avšak to, čo naň nakoniec jedným dychom dal, bolo úžasné a geniálne,“ spomína si Jozef Pokorný. Najmä Jakobyho prvé diela sú tmavé a pochmúrne, ovplyvnené sociálnym statusom doby 20. a 30. rokov. Neskôr sa zamiloval do farieb, a tie hrali dôležitú úlohu, tak ako pri dávaní, tak aj pri vyvolávaní pocitov. Maľoval atmosféru všedných dní. To, čo ho obklopovalo a zaujalo. V tejto súvislosti poukazuje Pokorný na obraz Žida. „Jakoby bol v meste na prechádzke, stretol ortodoxného Žida a namaľoval ho. Po niekoľkých týždňoch sa k obrazu vrátil, pretože mu na ňom niečo chýbalo a domaľoval dva stromy.“ Jakoby sa vraj k niektorým obrazom vracal a premaľovával ich. Často býval so svojou tvorbou nespokojný. „Raz prišiel Július v nálade domov, a aby sa manželka Gizela nehnevala, ráno jej namaľoval obraz Odpusť Gizi. Časom sa k nemu vrátil a premaľoval ho. Poslednú premaľbu z roku 1985 už nedokončil. V každom prípade, bolo to milé gesto pre jeho manželku, ktorá bola ozajstnou dámou. Pamätám si, ako sedávala v zelenom kresle s dlhou hnedou cigaretou v ruke a „strážila“ manželove diela,“ rozpamätáva sa Jozef a s úsmevom a dodáva, „pani Gizela nebola jediná, ktorá si k obrazom vytvorila citový vzťah. Jakoby ich nechcel predávať, pretože sa s nimi ťažko lúčil. Jeden z mojich prvých obrazov (Panoptikum II) mal tak rád, že mi ho zniesol po schodoch na ulicu. Až tam mi ho dal do rúk.“ Rok pred smrťou daroval Jakoby Jozefovi Pokornému obraz s koňom, z ktorého je cítiť smútok. Akoby sa už pomaly lúčil so životom. Umrel 15. apríla 1985. Stále však ostane Jozefovým obľúbeným autorom, vzácnym človekom a významným slovenským maliarom 20. storočia.

Dôvody na spomienku

Tohto roku v marci si pripomíname 110. výročie Jakobyho narodenia. Keďže je to aj rok Európskeho hlavného mesta kultúry, Jozef Pokorný nechce, aby sa na tohto významného Košičana zabudlo. Tak, ako sa skoro zabudlo pred desiatimi rokmi. „V roku 2003 som oslovil  Múzeum Vojtecha Löfflera a s ďalšími zberateľmi sme pripravili komornú výstavu diel Júliusa Jakobyho zo súkromných zbierok. Pridala sa aj Východoslovenská galéria a výstavy boli nakoniec dve. Až o rok neskôr, vďaka iniciatíve VSG, sme sa dočkali aj vydania poštovej známky Július Jakoby: Don Quijote. Žiaľ situácia sa opakuje. Predpokladal som, že v rámci EHMK 2013 dostane fenomén Jakoby adekvátny priestor a prezentácia výtvarného umenia Košíc bude postavená práve na jeho diele. Okrúhle výročie mohlo len podporiť túto myšlienku.“ Tento rok si Jakobyho výročie chcú pripomenúť výstavou v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach. Pamiatku maliara si uctia 28. marca o 17:00 hod. položením kytice kvetov k jeho soche  na Alžbetinej ulici v Košiciach.

Gabriela Kuchárová

Nebyť Košíc, nebolo by Kóbyho

Július Jakoby predstavuje jednu z najvýznamnejších a najosobitejších maliarskych osobností východoslovenského a slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Vo viacerých prípadoch konštatovaná autorova endemická spojitosť s košickým prostredím vyvolávala prirodzené asociácie na významovosť spojenia s týmto prostredím a zreteľne posilňovala vnímanie umelca a jeho tvorby tak, akoby sa vyvíjala “sama zo seba” a mimo širších umeleckých súvislostí slovenského dejepisu umenia. Vnímanie kontextuálneho postavenia ”na okraji” nebolo nepodobné jeho skutočnej ľudskej situácii na reálnej mestskej periférii, ktorú prežíval vo svojom dnes už legendárnom pivničnom ateliéri.

Prevládajúca tendencia k expresivite zobrazenia ako trvalá konštanta Jakobyho maliarskeho programu vytvorila predpoklad pre veľmi osobitý charakter významnej časti jeho figurálnej maľby. Prevažujúce civilistické ladenie tvorby, umelcova záľuba v stvárňovaní motívov dennej všednosti a drobných životných radostí, autoportrétne maľby alebo momentky z vlastného súkromia vytvorili bazálny predpoklad pre nepatetické vnímanie vlastnej osobnosti.

Július Jakoby zostáva veľkým košickým výtvarným solitérom. Jeho nachýlená postava s neodmysliteľným chlebníkom na ramene už takmer tridsať rokov patrí minulosti. Obraz výnimočného košického umelca dnes sprítomňuje najmä kongeniálna Jakobyho portrétna plastika od sochára Juraja Bartusza, situovaná v samom centre mesta. Nazývali ho aj Kóby-báči. Jakoby, ktorý prežil celý svoj ľudský aj umelecký údel v Košiciach, sa sám označil za zápecníka. „Nikde inde by som nebol vytvoril to, čo v Košiciach,“ uviedol o sebe a o svojej tvorbe. Ako o Jakobym napísal v závere svojej čarovnej knihy Albert Marenčin: Nebyť Vitebska, nebolo by Chagalla. A nebyť Košíc, nebolo by Kóbyho. A svet by bol chudobnejší.

Peter Markovič

Foto: Jozef Pokorný

 

http://zajtrajsienoviny.sk/2013/03/110-vyrocie-narodenia-juliusa-jakobyho/

Komentáre sú uzavreté.