V múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach (maď. kassai Löffler Képtár) otvorili 2. mája výstavu s názvom „Obrazy Košíc- Košické motívy v tvorbe výtvarných umelcov v období uplynulých sto rokov”. Na výstave môžu návštevníci vidieť diela štyridsiatich výtvarníkov, ktorí tvorili medzi rokmi 1914-2014, a nejakým spôsobom zvečnili vo svojich dielach mesto Košice. Výstava potrvá do 8. júna 2014.

Na vernisáži výstavy privítala hostí riaditeľka múzea Milena Gašajová. Osobitné poďakovanie patrilo Dr. Jozefovi Pokornému, predsedovi Clubu milovníkov umenia Košíc (CMUK), Východoslovenskej galérii (maď. Kelet-szlovákiai Képtár), ako aj ďalším zberateľom, ktorí prepožičali svoje diela. Na výstave sa nachádza sto obrazov od štyridsiatich výtvarníkov.

Košická výstava je teda jedinečná v tom, že sa na nej nachádzajú obrazy zo súkromných zbierok a tie sú prístupné verejnosti len zriedka. Primátor Košíc Richard Raši vyjadril svoju radosť nad zorganizovaním takejto výstavy a dodal, že „každý (umelec) si mohol nájsť vlastné Košice, alebo téma našla svojho výtvarníka”. Umelci mali osobité osudy. Raši si spomenul na košického akademického maliara Istvána Roskoványiho, ktorého osobne aj poznal. Výstava je dôkazom toho, že mesto Košice bolo kedysi významným umeleckým centrom.

Kurátor výstavy Peter Markovič povedal, že sa nedá zhrnúť všetko to, čo sa na tejto výstave nachádza. Mesto Košice má také umelecké tradície, ako žiadne iné mesto na Slovensku. Košická výtvarná komunita tradične patrila medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Košice zohrávali nezastupiteľnú úlohu inovačného centra a sprostredkovateľa nových výtvarných ideí. Obrazy Košíc, vytvorené významnými autormi predstavujú vďačný predmet zberateľského úsilia, ktoré vytvára podnety pre reflexiu i pre prezentáciu témy a košického výtvarného umenia.

Z radov najstarších umelcov sú vystavené obrazy maliarov ako Szilárd Kővári-Kacsmarik (1882-1916; slov. Konštantín Kövári-Kačmárik), Elemér Halász-Hradil (1873-1948), Lajos Csordák (1864-1937; slov. Ľudovít Čordák), Antal Jaszusch (1882-1965; slov. Anton Jasusch) a Szilárd Bauer (1893-1928; slov. Konštantín Bauer). Ich nasledovníci boli umelci ako Gyula Jakoby (1903-1985; slov. Július Jakoby) a Gyula Bukovinszky (1903-1975; slov. Július Bukovinský), ktorých nasledovali Sándor Eckerdt (1932-1992; slov. Alexander Eckerdt) a István Roskoványi (1946-2002; slov. Štefan Roskoványi).

Elemér Halász-Hradil (1873-1948) vo svojich dielach znázornil hrozné okamihy vojny. Antal Jaszusch po návrate z Paríža spoznal kubizmus, futurizmus a abstraktný orfizmus. Jeho diela ale ovplyvnilo aj obdobie, kedy slúžil ako vojak, čím sa jeho diela stali jedinečnými medzi slovenskými výtvarníkmi. Obrazy o Košiciach znázorňujú sociálnu situáciu mesta. Napríklad Gyula Jakoby zvečnil biedu a košické predmestia. Svojimi jedinečnými dielami vynikajú Jozef Fabini (1908-1984), András Dobos (1911-1997; slov. Andrej Doboš) a Gyula Bukovinszky, ktorých ovplyvnil socialistický realizmus. K spomínanému umeleckému smeru sa zaraďujú aj trochu melancholické obrazy Viktora Šefčíka (1960), či obrazy Istvána Filepa (1954; slov. Štefan Filep).

Keď si však pozrieme dielo s názvom „Taximaraton” (2008), ktorého autorom je Marko Blažo (1972), obraz nám už nepripomenie žiadnu z košických štvrtí. Markovič v katalógu výstavy píše: „Schalkház zmizol, z pamiatok mizne aj Slovan a Hutník…(posledné dve ani netreba ľutovať). Za posledné dve desaťročia sa výrazne zmenil obraz Košíc. Do popredia sa dostala nová architektúra (bohužiaľ), z ktorej akoby vymizla intimita a ľudskosť.” Markovič však formuluje svoj názor príliš opatrne. Ako dôkaz si stačí len pozrieť obrazy Jozefa Amricha (1960), a hlavne Martina Tomoriho (1986) a Jána Vasilka (1979). Je zaujímavé porovnať aj to, ako dokázali rôzni umelci spracovať tú istú tému.

Zo štyridsiatich výtvarníkov je polovica uznávanými maďarskými umelcami, toto ale na výstave bohužiaľ nevidieť. Ako bolo upozornené aj na internete v niektorých prípadoch sa prepísali maďarské mená umelcov do slovenskej podoby (čo je dosť nešťastný spôsob, lebo spôsobuje skomolenie mena a ťažšiu identifikáciu osobností). Napríklad Lajos Csordák mal uvedené meno v slovenskej podobe „Čordák”, Jaszusch ako „Jasusch”, Kálmán Tichy bol uvedený ako „Koloman Tichý” (sic!).

http://madari.sk/magazin/kultura/vystava-obrazy-kosic-100-rokov-kosickeho-vytvarnictva